Case study 1 – Brezno

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud exercitation

Východiskový stav


Mnohé mestské oblasti, ktoré sú domovom 3 zo 4 Európanov, trpia nebezpečne vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia. EÚ, národné a miestne orgány musia prijať viac opatrení, najmä proti hlavným páchateľom medzi ktorých patria aj domácnosti spaľujúci rôzny odpad. Existujúce politiky a medzinárodná spolupráca viedli k tomu, že európsky vzduch je dnes čistejší ako po celé desaťročia. Cieľom nových politík a právnych predpisov EÚ je ďalšie zníženie zdravotných vplyvov súvisiacich so znečistením ovzdušia, a to najmenej o polovicu do roku 2030.

Na riešenie problémov s kvalitou ovzdušia Slovenská republika prijala v minulosti Stratégiu pre častice PM10. Avšak nie všetky navrhnuté opatrenia sa z nej podarilo plne realizovať a nedosiahli sme očakávaný výsledok.

Dôvody sú:

  • Nízke povedomie – nevhodné praktiky vo vykurovaní domácností (spaľovanie odpadov a nekvalitného paliva), tak chýba pozitívny príklad na zmenu vzorca správania sa
  • Vysoké  hodnoty častíc PM (v dôsledku prírodných zdrojov a antropogénnych zdrojov (industriálne zdroje, poľnohospodárstvo)
  • Slabá sociálna situácia marginalizovaných skupín (energetická chudoba)
  • Potreba lepšej koordinácie medzi jednotlivými zodpovednými subjektami (ministerstvá, samospráva, znečisťovatelia…)
  • Nedostatočná identifikácia páchateľov (znečisťovateľov) ovzdušia


Zo súčasných analýz vychádza, že na úrovni mesta Brezna (platí to vo všeobecnosti pre celé územie Slovenska) sa emisie z lokálnych kúrenísk a dopravy podieľajú na znečistení ovzdušia viac ako emisie z priemyslu. Priemyselné emisie sa však tiež úplne nestrácajú. Môžu prispievať k zvýšeným hodnotám regionálneho pozadia. 

Znečistené ovzdušie predstavuje riziko nielen pre ľudské zdravie, ale má aj negatívny vplyv na ekosystémy. Spôsobuje acidifikáciu (zakysľovanie prostredia), eutrofizáciu (nadmerný prísun živín do prostredia), poškodenie vegetácie dôsledkom troposférického ozónu a podieľa sa aj na šírení perzistentných organických látok či ťažkých kovov v životnom prostredí. Dôsledky znečistenia ovzdušia sa prejavujú aj na zvýšení korózie kovov aj stavieb vrátane kultúrnych pamiatok. Dobrou správou je, že táto situácia sa dá zvrátiť a patrí medzi naše priority.

Na riešenie problémov týkajúcich sa ochrany ovzdušia Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje Stratégiu ochrany ovzdušia, ktorá bude zahŕňať dva kľúčové dokumenty:
Národný program znižovania emisií
Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia

Obsah